Frázy, floskuly, klišé a iný jazykový smog v rozhovoroch s prezidentským kandidátom.
K prezidentskej kandidatúre, navrhnutej jednotlivcom, hoc i rozhľadeným blogerom, som celkom prirodzene zaujal rezervované stanovisko.
Mojou cennou výbavou – ani v tom však, pevne verím, nie som jedinečný – je skúsenosť s politikou, nenamočenosť v zlých veciach politiky a snáď i to, že hovorím veľmi dobre nemecky a slušne anglicky i rusky.
Musím povedať, že vopred som sa už vo viacerých rozhovoroch zaviazal, že nikdy nebudem na svojich protikandidátov používať nijaké neférové útoky.
Predkovia kniežaťa boli príslušníkmi antifašistickej vlasteneckej šľachty, ktorí si zasluhujú úctu. Od Petra Osuského (Hovoriť o sebe v tretej osobe je znakom egoizmu, v krajnom prípade narcizmu. O infantilizme a autizme uvažovať hádam nebudeme.) sa nijaký protikandidát nedočká podobných špinavostí.
Benešove dekréty sú produktom doby, v ktorej vznikli. (Odporúčam do pozornosti celé heslo Benešovy dekrety v Slovníku floskulí.)
Viem si predstaviť („Z původně nevinného, všedního spojení se častým obcováním stal až jakýsi povinný rituál, verbální monstrum, zakrývající – zejména v politice – skutečné záměry, myšlenky, pocity.“ Slovník floskulí) konštatovanie faktu, že už sa nikdy nemajú opakovať udalosti, ktoré poškodili naše vzťahy po roku 1848 a zvlášť od Rakúsko – Uhorského vyrovnania v r.1867.
Viktor Orbán hovoril zhruba to, čo si myslím aj ja, že sa netreba vždy a bezpodmienečne koriť pred Európskou úniou a dostať sa do pozície, že si nesmiem dovoliť zahlasovať („Zahlasovať“ je jazykový nezmysel. „Hlasovať“ úplne stačí.) či vystúpiť proti niečomu, čo si myslí väčšina.
Musím však zároveň povedať, že nesledujem vnútromaďarskú situáciu viac ako bežný čitateľ novín a viem si predstaviť, že porazená Sociálna demokracia, intelektuálske kruhy a iní občania majú problém („Správný americký filmový manžel neřekne „Naše manželství s Mary je v krizi, rozvádím se“, ale „Máme s Mary problém...“. Slovník floskulí) s ústavnou väčšinou, ktorú Orbán má a s tým, ako a načo ju využíva.
A to považujem za spravodlivé, ale súčasné kameňovanie Viktora Orbána nie je moja šálka čaju.
Neviem si predstaviť („Diktát slov „dokázat“ a „představit si“ je tak silný, že nikdo už dneska veřejně neřekne, že něco (ne)chce, že si s někým nepřeje spolupráci nebo lásku, že je mu ten, ta to či ono protivné, nesnesitelné, nepřijatelné nebo naopak sympatické... Hlavní zásada úspěchu v politice či v šoubyznysu...: nikdy nic konkrétního, nikdy nic zavazujícího!“ Slovník floskulí 2), že by som niekomu, kto nič zlého neurobil, mal vziať občianstvo.
Keď som sa potom dostal do Demokratickej strany, zlúčením tejto strany so starou Demokratickou stranou ešte vtedy živého doktora Martina Kvetka, tak som to opäť považoval za službu značke, ktorú si myslím si slušní Slováci historicky mohli pamätať a ctiť.
Rozhodne si nemyslím, že strana visí na mojom ťahaní („Jde o zhoubný proces sklerotizace a byrokratizace myšlení, jehož vnějším znakem je nadužívání podstatných jmen slovesných, tedy původně krásných, presných a konkrétních sloves, ktoré v technokratových (!) ústech zkameněly v neprůstřelnou zdeúřední fosilii uměle vytvořeného substantiva.“ Slovník floskulí) hore. Ale áno, môžem povedať i to, že v zásade nemám rád nespravodlivosť (sic!).
Nikdy v živote som nevstupoval do akéhokoľvek zápasu pod zorným uhlom, či to bude fiasko, alebo to bude víťazstvo. Takmer nikdy som nekandidoval zo zaistenej pozície. Hádam až na prvé voľby SDK, keď sme porazili mečiarizmus, tak som bol na mieste, ktoré bolo vopred voliteľné, ako sa ukázalo. Inokedy som kandidoval v zásade v štruktúrach, ktoré boli málo pravdepodobne zvoliteľné, alebo na miestach, ktoré boli nezvoliteľné.
Vždy to bola otázka voľby ľudí, ktorým som vďačný a ktorých si vážim, že vidia veci tak ako ja. Nikdy som si o nich nemyslel, že ich bude drvivá väčšina („Závěr je až drtivě znepokojující: je-li u nás něco drtivé, tak je to většina.“ Slovník flosulí 2).
Byť k dispozícii voličom, ktorí ma vidia ako alternatívu.
Pretože si viem živo predstaviť, že on (predsa Fico) rozmýšľa opačným spôsobom. Pôjde do toho, ak je pomerne isté víťazstvo a nechce riskovať prehru.
Idem do zápasu s tým, že ponúkam myšlienkový a hodnotový svet, ktorý je pre niekoho tým, ktorý on chce. To vidím ako povinnosť. (Kolosálne prázdno.)
Pretože ľavicový volič poslúchne odporúčanie svojho lídra, svojho vodcu. Lebo je taký z podstaty veci, je navyknutý poslúchať. Pravicový volič je kritický a keby sa i relevantné politické strany dohodli na jednom kandidátovi, tak sa jednoducho ukáže, že pravicový volič je rôzny, má rôzne postoje k rôznym veciam a nedá si diktovať... Ak je tam pre každého ten jeho kandidát, tak je to mobilizujúcejšie ísť a odovzdať svojmu kandidátovi hlas. A ak sa za takýchto okolností vygeneruje v pravej polovici spektra jeden kandidát, tak je opäť pre mňa i ako voliča prirodzenejšie, že ak sme vo férovom („Jedno z neoblíbenějších, nejpoužívanějších adjektiv v českém (aj v slovenskom) veřejném diskurzu posledního desetiletí... v dnešním mediálním světě je možné, ba zádoucí podvádět, jen když to nevidí rozhodčí. Je možné, ba žádoucí veřejně lhát a krást..., pokud si toho nevšimne soudce, komise, kontrola, a pokud nám to přinese minimální náklady a maximální výnosy. Etika do podnikání (sportovního, mediálního, průmyslového) nepatří.“ Slovník floskulí), a keď ste spomenuli olympijskom, čestnom zápolení na pravej polovici spektra, vygenerovali jedného kandidáta, i keď ním samozrejme nebudem možno ja, tak pôjdem s dobrým pocitom rozhodnutý podporiť toho kandidáta, ktorý vyšiel z nevnúteného, nenariadeného, čestného, férového zápolenia. (Prázdno priam pyramidálnych rozmerov.)
Pretože si viem živo predstaviť („Politik... neřekne „chci..., to je příliš zavazující: on si pouze „umí představit“. Jde mu totiž o „zajímavou“ mlhu, nikoli nedejbože o pojmenování. Chce se mu něco jen tak nezávazně plácnout, „nahodit“ udičku, a zároveň si k ničemu nezavázat. Tento kýžený stav mlhotvornosti a blažené neodpovědnosti za pronesená slova mu umožňuje právě ono prodejné, prostituující spojení.“ Slovník floskulí), že medzi voličmi pravice sú takí, že ak by vodcovia pravicových strán naznačili jedného kandidáta, tak si nezanedbateľná časť, podobne to bolo v prípade Eduarda Kukana alebo Magdy Vášáryovej, povie tak to teda mne oni rozkazovať nebudú, a prípadne zostane doma. A v tomto zmysle je táto ponuka i matematicky pre mňa spravodlivejšia a otvorenejšia a aj mobilizujúcejšia.
Použité rozhovory:
http://korkep.sk/cikkek/politika/2013/07/28/peter-osusky-mam-cisty-stit
http://m.webnoviny.sk/rozhovory/prezidentska-kandidatura-je-pre-osusk/711722-clanok.html
Citovaná literatúra:
Just, V., Slovník floskulí, Academia 2003
Just, V., Slovník floskulí 2, Academia 2005
Ďalšia literatúra:
Gavurová, M.,: Manžela neriešim. Floskuly v slovenskom internetovom priestore. In
Médiá a text 3, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2012
Slovník cudzích slov (akademický): Fráza: nadnesené, bezobsažné, prázdne, často používané výrazy; Floskula: slohovo nadnesený alebo len všeobecne platný, ale neprecítený, prázdny výraz; Klišé: častým používaním ošúchaný, frázovitý slovný zvrat alebo vôbec ošúchaný jazykový prostriedok, šablóna.
Minule:
Andrej Kiska. Skúsený ľudomil. Radoslav Procházka. Fungujúci branding. Ján Čarnogurský. Na druhej strane.