Robert Fico už prišiel

Autor: Pedro Oravec | 21.1.2014 o 22:33 | Karma článku: 10,27 | Prečítané:  1585x

Tak sme sa to konečne dozvedeli. Poradie, zatiaľ predbežné, je Fico, Kiska, Kňažko. Pretože to teraz vyzerá tak, že reálnu šancu na zvolenie majú títo traja menovaní, venujme sa tu len im.

V predchádzajúcich blogoch som sa pokúsil napísať niečo o tom, ako prezidentskí kandidáti narábajú so slovami a vetami. V práčke sa pred časom ocitli Andrej Kiska, Radoslav Procházka, Ján Čarnogurský, Peter Osuský, Pavol Hrušovský, Milan Kňažko a Robert Fico.

Pretože to teraz vyzerá tak, že reálnu šancu na zvolenie majú traja v perexe menovaní, venujme sa tu len im:

Milan Kňažko je špeciálny prípad. Takmer kandidát sui generis. Ale predsa je tu niekto, s kým by sa dal porovnať. Ján Čarnogurský. Takže takto.

Kňažko je kozák, ktorý prešiel všetkými mysliteľnými prostrediami na získanie svojej kvalifikácie: divadlo, politika, médiá (Je medzi tým vôbec nejaký rozdiel?). Nie je taký korektný (čítaj úzkostlivý) vo vyjadreniach ako Čarnogurský. Čo je azda aj dobre. Z hľadiska jazyka sa vyjadruje slušne. Je vidno, že je za ním niekoľko desaťročí v šoubiznise (vrátane politiky), preto sa nepotrebuje príliš často utiekať k frázam a klišé.

Podľa nadužívania floskuliek „a podobne“ a „a tak ďalej“ sa zdá sa, že kandidát má buď problémy s pamäťou (čo by bolo hádam už aj pochopiteľné), alebo mu občas dochádzajú argumenty, prípadne nám naznačuje, že vie ešte oveľa viac, a že keby mohol a chcel, tak to by sme sa ešte pozerali. Povedal by som, že u Kňažka ide o zmes toho všetkého.

Ak je Čarnogurského obsedantnou témou vojnový Slovenský štát, Kňažkovo nutkanie smeruje k procesu vzniku Slovenskej republiky začiatkom 90. rokov. Žiaľ, odráža sa to aj na jeho slovníku, ktorý (ak ide o opis vtedajších udalostí) zamrzol v roku 1992. Slová a slovné spojenia ako „naplniť obsahom, rodina európskych národov, autentická federácia, model spoločného štátu“ by sa ťažko čítali aj v odbornej historickej monografii. Z úst kandidáta o dvadsať rokov potom znejú tak, ako by chutil dvadsaťročný čaj. Obávam sa, že ide o dodatočné seba-legitimizovanie (sic!) vtedajšieho komprdovania Veľkému Muftimu.

Áno, spolu s Justom si môžeme povedať, že Kňažkove floskuly presne ilustrujú definíciu floskuly ako seba-štylizácie, seba-inscenácie, predstierania, dodatočného zdobenia, potemkinovského zakrývania a vyrábania falošného kontextu.

Podľa mňa jeho najväčšia haluz, obsahom i formou:

Otázka: „Ľudia vás však stále dávajú do súvislosti s ním (Mečiarom). Nechcete sa od toho dištancovať? Ospravedlniť sa?“

Kňažko: "Prosím? (sic!!!) Dištancoval som sa od toho svojím odchodom. Prvú dieru na tomto titanicu som urobil ja a sedem poslancov. A už vtedy, keď som videl prvé príznaky toho, čo tu potom bolo." (Saurona totiž mnohí v LenOnovi vybadali oveľa skôr. Pasienkové symptómy boli tomu, kto chcel vidieť, jasné od začiatku. Nie, nie, milý Saruman, nie je to jedno, s kým páchame hoc aj dobro. Účel nesvätí prostriedky.)

Andrej Kiska používa frázy, klišé a floskuly plošne v celom svojom prejave a vo všetkých svojich vystúpeniach. Ak by som ho mal hodnotiť iba podľa jeho vyjadrovacích schopností, tak je to prázdny človek. Bez frázy sa nevie vyjadriť. Fráza a klišé tvoria formu aj obsah jeho vyjadrení. Žiadnu frázu ani floskulu nepreferuje, jemu je to úplne jedno.

Prívlastky používa úplne mechanicky (ak zlyhanie, tak systémové, ak rozhorčenie, tak vnútorné, ak mandát, tak silný, ak systém, tak transparentný, ak krajina, tak naša, ak signál, tak pozitívny, ak projekt, tak pilotný, ak problém, tak vážny, ak prístup, tak aktívny, ak osobnosť, tak silná).

Používa slovné spojenia, ktoré boli frázami ešte za bývalého režimu, a už za Husáka mali starý kabát. Zanecháva jasný odtlačok, nastavuje spoločnosti zrkadlo. Priťahuje a chce nových a čestných ľudí, nové tváre, nové myšlienky. Žiadnu myšlienku však nikde nenájdete.

Nemyslí, nechápe, neodporuje, neodmieta – namiesto toho, kade chodí, tade „vníma“. Nepovie, že niečo chce alebo nechce, že mu je niečo protivné, neznesiteľné, neprijateľné alebo naopak sympatické, vždy si iba niečo „vie“ alebo „nevie predstaviť“ (Just). Kŕčovite sa snaží byť korektný a vyvážený, preto používa „na druhej strane“. Otomuje.

Podľa mňa dve jeho najväčšie „haluze“:

„Môže sa (prezident) totiž vyjadrovať, určovať mienku ľudí o mnohých veciach a nastavovať spoločnosti zrkadlo.“ (Nastavovanie zrkadla bolo klišé už vtedy, keď Menzel nakrúcal Vesničku).

„Čiže nestraníckosť a nezávislosť a druhé, moje manažérske a filantropické skúsenosti.“ (To nie je floskula, to je asi niečo iné. Minule som napísal, že „Radšej sa ma nepýtajte, čo.“ Dnes to poviem: to je tuposť.)

Robert Fico, ach. Napíšem to najprv presne tak, ako o Kiskovi. Fico používa frázy, klišé a floskuly plošne v celom svojom prejave a vo všetkých svojich vystúpeniach. Ak by som ho mal hodnotiť iba podľa jeho vyjadrovacích schopností, tak je to prázdny človek. Bez frázy sa nevie vyjadriť. Fráza a klišé tvoria formu aj obsah jeho vyjadrení. Žiadnu frázu ani floskulu nepreferuje, jemu je to úplne jedno.

Prívlastky často používa úplne mechanicky (ak mandát, tak silný, ak súhlas, tak široký, ak priority, tak zásadné, ak posun, tak veľký alebo dokonca fantastický, ak problém, tak zásadný).

Hlava nehlava mieša prednovembrové frázy (reaguje na výzvy doby, nastavuje zrkadlo) s „modernými“ floskulami, plodmi verbálnej módy a konformnosti stáda (problém, priorita, mechanizmus, špekulovanie, výzva, posun). Otomuje. Nemyslí, nechápe, neodporuje, neodmieta – namiesto toho, kade chodí, tade „vníma“. (Just).

Potiaľto paralely s Kiskom. Bude však horšie:

Ústavný právnik si pletie legalitu a legitimitu. Alebo si ich nepletie, ale tieto pojmy, čiste inštrumentálne, vedome zamieňa. V dymovej clone nejasností termínov vytvorí z možno legálneho celkom legitímne. Alebo naopak? Celkom jasne: Harabín bol možno zvolený legálne. Jeho legitimita, nech sa Fico akokoľvek verbálne snaží, je však floskulou. Maskou, klamom a lžou.

Používa manipulatívne praktiky. Napríklad demagogickú fintu „a vy to (predsa/dobre) viete!“. Je to rečová figúra, ktorá nepotrebuje dôkaz, jednoducho sa podsunie v diskusii, podprahovo sa ňou poslucháčom naznačí, že však obaja dobre vieme, ako to v skutočnosti je (vytváranie komplica), a odvodí sa z nej (nelogicky, ale o to dôraznejšie) presne ten záver, ktorý rečník zamýšľal. Okrem toho ide o tzv. zdanlivý argument: Fico vyčerpal vecné argumenty, a pretože mu už nič viac nenapadlo, skúsi to ešte s osobným útokom na svojho protihráča. Toto zneužitie jazyka sa nazýva aj „argumentum ad hominem“.

Fico floskulami nezakrýva iba myšlienkové či argumentačné prázdno alebo neznalosť veci, ale aj zlý úmysel, lotrovinu a deficit charakteru. Ide tu o niečo, čo už nie je čiste jazykový jav (Just), ale využívanie a zneužívanie jazyka, teda to, čomu sa hovorí manipulácia. Či?

Podľa mňa jeho najväčšia „haluz“:

Pán Harabin bol zvolený legitímne súdnou radou. A viete o tom, že pravidlá voľby predsedu Najvyššieho súdu zaviedla vláda Mikuláša Dzurindu? Asi viete. Ja rozhodnutie súdnej rady rešpektujem. (Tomuto sa skutočne hovorí manipulácia. Toho chlapa mu bol asi fakt čert dlžen!)

O zvyšných kandidátoch pár slov tu.

 

Citovaná literatúra:

Just, V., Slovník floskulí, Academia 2003

Just, V., Slovník floskulí 2, Academia 2005

Slovník cudzích slov (akademický):

Fráza: nadnesené, bezobsažné, prázdne, často používané výrazy;

Floskula: slohovo nadnesený alebo len všeobecne platný, ale neprecítený, prázdny výraz;

Klišé: častým používaním ošúchaný, frázovitý slovný zvrat alebo vôbec ošúchaný jazykový prostriedok, šablóna.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?