Okrem toho, že nám v slove Češi to záverečné „š“ veľmi pasovalo (alebo ešte stále pasuje?) do jednej stupídnej riekanky, tak už žiaden iný zmysel to „š“ nemá a nemalo. Vždy ma fascinuje, že aj ľudia, ktorí sú špičkou vo svojom odbore, matematici, prírodovedci, ekonómovia, vysokí štátni úradníci a spol., spôsobilí celé hodiny z hľadiska svojho odboru rozumne a z jazykového a formálneho pohľadu sebavedome a správne rozprávať, sú pri tom všetkom schopní použiť (používať) slovo Češi.
Je to prejav jazykového stereotypu, nevšímavosti, ľahostajnosti, pohodlnosti, nevedomosti alebo používanie slova Češi predsa len odkazuje na to staré známe xenofóbne „Češi peši...“?
Preto proste a jasne: V češtine Češi, běloši, černoši, v slovenčine černosi, belosi a .... Česi!
Minule: To sú Alpy? Či?