Na mieste vyrúbaného stromu ostáva roky koreň a peň spíleného stromu. Dokonca sa dá vypozorovať istá závislosť: čím bol strom, a teda aj peň a koreň väčší, tým viac je pravdepodobné, že s tým samospráva po spílení stromu nič viac neurobí.
Fotografie dokumentujú niekoľko príkladov z centra a širšieho centra Bratislavy: z Amerického námestia (stav minimálne od marca 2014), Vazovovej ulice (stav minimálne od augusta 2013), Námestia 1. mája (stav minimálne od septembra 2013), Námestia SNP (stav minimálne od mája 2013), Kamenného námestia (stav minimálne od marca 2014), Špitálskej ulice (stav minimálne od mája 2013), Hviezdoslavovho námestia (stav minimálne od júla 2014), Vajanského nábrežia (stav minimálne od septembra 2013), Karadžičovej ulice (stav minimálne od októbra 2013), Šancovej ulice (stav minimálne od apríla 2014), Legionárskej ulice (stav minimálne od júna 2014), Trnavského mýta (stav minimálne od júla 2013) a Záhradníckej ulice (stav minimálne od mája 2015).
Iste, samospráva zasadí občas niekde nejaký ten strom. Spravidla však na voľných priestranstvách. Zvyčajne sa však samospráva nesnaží riešiť stav po spílených stromoch, ktoré stáli v na to určenom obrubníku ako súčasť chodníka.
Nie, nemám zázračné riešenie. Len by ma zaujímalo, čo bude samospráva v Bratislave robiť, keď vyschnú všetky stromy a budú sa musieť spíliť. Možno potom niekomu v samospráve napadne, čo s tými desiatkami a stovkami pňov a koreňov po celej Bratislave. Dobrovoľník ten koreň totiž nevykope.