Eufemizmus, manipulácia a totalita

Autor: Pedro Oravec | 22.4.2016 o 18:50 | Karma článku: 4,24 | Prečítané:  433x

Každé obdobie, každá kultúra, každá civilizácia si skôr či neskôr vytvorí svoje vlastné tabu a tabuizované slová. 

A pretože o tabu sa nehovorí, súčasne si vytvorí aj rad eufemizmov, teda jazykových vzorcov, ktoré obchádzajú, prikrášľujú, zjemňujú, zahmlievajú alebo celkom zastierajú tabuizované slovo. Nepríjemné skutočnosti za zaobaľujú a zahaľujú, schovávajú sa za eufemizmy.

Zo širšieho či historického hľadiska možno pôvod politických eufemizmov ako verbálnej manipulatívnej techniky hľadať v totalitných ideológiách dvadsiateho storočia, v boľševizme a fašizme. Eufemizmy sú pevnou súčasťou totalitného jazyka a jeho jazykovej manipulácie. Jav postrehol a presne opísal George Orwell vo svojom románe 1984, v ktorom práve eufemizmy hrajú jednu z podstatných úloh.

Skúsme sledovať niť jazykových manipulácií v Orwelovom románe a porovnať ich s dnešnou realitou. Jazykové manipulácie sa v románe začínajú oxymoronmi, teda spojeniami slov, ktoré sa vzájomne vylučujú. Takým spojením je dnes napríklad vecná diskusia alebo istejšia budúcnosť. Alebo sa povedzme vezme neutrálne pozitívne slovo a k nemu sa priradí negujúci prívlastok. Kde nič nerastie, ťažko hovoriť o raste, majstri slova to však dokázali a vymysleli nulový či dokonca negatívny rast. Alebo také humanitárne bombardovanie. Práve na tomto spojení sa ukazuje, že spájanie termínov, z ktorých jeden je pozitívny, dobrý, ľudský, a druhý negatívny, zlý, neľudský, sa dnes vykonáva vedome, plánovane a systematicky.

Manipulácia jazyka v románe pokračuje nahrádzaním negatívnych výrazov, ktoré Veľký brat nemá rád, pozitívnymi. Pre politikov, ekonómov, úradníkov, žurnalistov, médiá, mediálne a píár agentúry sa používanie umelých eufemizmov na zahmlievanie alebo zatajovanie nepríjemných skutočností stalo takou bežnou rutinou, že pôvodná súvislosť so  skutočnosťou sa už bez skreslenia významu hádam často ani nedá zrekonštruovať. Toto masové používanie eufemizmov so sklonom k floskule vedie k postupnému popretiu jedného zo základných zmyslov jazyka, totiž funkcie dorozumievania. Prídavkom zahmlievacieho a znejasňujúceho efektu takýchto floskúl je aj kus neželaného komična.

V oblastiach, kde politické (vrátane bezpečnostných či vojenských) alebo ekonomické rozhodnutia môžu byť na úkor nielen celých skupín obyvateľstva, ale aj všetkých obyvateľov štátu (či EÚ), sa vyvinul celý slovník zastieracích, prikrášľujúcich, zjemňujúcich výrazov. Dnešní politici, ekonómovia a žurnalisti ako učenliví nasledovníci Orwella a jeho neosoby napríklad namiesto o kríze alebo o recesii hovorili o negatívnom raste. Zvyšovanie cien sa zmenilo na úpravu cien. Namiesto prepúšťania alebo vyhodenia z práce vymysleli termíny  uvoľnenie a outplacement.

Jemnejšou formou je potom používanie čo najvšeobecnejších slov na označenie vecí alebo javov, ktoré by sa síce mohli a mali pomenovať presne, ale práve to politik, ekonóm či žurnalista nechce. Preto je v ich reči toľko harmonizácií, úprav alebo opatrení (v publicistickom štýle zvaných eufemisticky publicizmy) namiesto zvyšovania cien, prepúšťania zamestnancov alebo obmedzovania ľudských práv. Preto je v ich reči toľko prázdnych, bezobsažných slov ako projekt, informácia, proces, faktor, pokrok či budúcnosť, ktoré sa tvária dôležito, takmer odborne, ale umožňujú iba obmedzené porozumenie, a ktoré sú preto použiteľné v takmer každom politickom, ekonomickom alebo novinárskom texte. A preto je v ich reči aj toľko angloamerikanizmov, ktoré úlohu zastierania a manipulácie mimoriadne skvelo plnia (slovgličtina). Kým Orwell v tejto súvislosti kritizoval pridávanie anglických prípon a predpôn ku koreňom slov preberaným najmä z gréčtiny a latinčiny, dnes sa paradoxne práve angličtina stala tým jazykom, ktorý dodáva koreň slova, na ktorý sú nalepené domáce prípony, predpony a iné lexikálne prostriedky.

A manipulácia sa končí (?) takmer jazykovou schizofréniou, keď sa priamo tvrdí opak skutočnosti či pravdy. Iste, Orwellovo ministerstvo mieru (ministerstvo vojny) alebo ministerstvo pravdy (ministerstvo propagandy) nemáme (zatiaľ). Ale ako ďaleko sú od týchto Orwellových konštrukcií názvy ako ministerstvo spravodlivosti, ktoré nemá so spravodlivosťou prakticky nič spoločné a je tak nanajvýš ministerstvom súdov? Alebo ministerstvo životného prostredia, ktoré je skôr ministerstvom riadeného ničenia prírody? Mimochodom, opaku pravdy sa tuším hovorí lož.

Totalitné ideológie a od nich odvodené totalitné režimy dvadsiateho storočia sa snažili ovládnuť jazyk ako nástroj kontroly a moci. Na mnohých príkladoch je však možné preukázať, že aj súčasný systém sa usiluje ovládnuť jazyk pre udržanie moci. Je preto možné vysloviť hypotézu, že akýkoľvek režim, ktorého cieľom je udržať si kontrolu a moc a použiť na tento zámer aj jazyk, je totalitný?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?