V podstate bez ohľadu na predmet alebo zameranie diskusie, ak je diskusia dosť dlhá, niekto niekoho prirovná k Hitlerovi alebo k nacistom. Mike Godwin formuloval tento bonmot už v roku 1990.
Myslím, že Godwinov zákon by mal v slovenských (aj českých?) pomeroch znieť takto: S rastom dĺžky diskusie dochádzajú protivníkom argumenty a preto sa skôr či neskôr v diskusii objaví porovnanie s boľševikmi/komunistami alebo rovno so Stalinom. Prípadne obvinenie, že protivník myslí boľševicky/komunisticky, zastáva boľševické/komunistické postoje alebo priamo, že je boľševik/komunista.
Ako veľmi správne pripomína Just vo svojom Slovníku floskulí, boľševik môže byť (a v ústach politikov často aj je) aj pravicový. Boľševikom sa tu teda myslí ktokoľvek, kto je proti demokratickému zriadeniu, kto ho chce demontovať, kto chce nastoliť diktatúru a totalitu. V praxi ide o to, že protivník v diskusii má na vec iný názor a ešte k tomu má aj tú bezočivosť, že svoj názor obhajuje s rozumnými argumentmi.
Bez ohľadu na logiku, pravdu alebo elementárnu slušnosť, v snahe diskvalifikovať protivníka v diskusii, sa v diskusiách boľševik/komunista a boľševický/komunistický používa takmer bežne. Označenie protivníka boľševik/komunista a jeho argumentácie za boľševickú/komunistickú nepotrebuje argumenty, zdôvodnenie, je samo osebe dostatočne dôrazné, prierazné, arogantné a likvidačné.
A nejde iba o diskvalifikáciu oponenta v diskusii. Ak počujeme, že niekto niekoho takto nálepkuje, akoby mimovoľne sa tým iba potvrdzuje prítomnosť istej časti Orwellovho newspeaku: Pretože protivníkom nie je ten, kto má iný názor, ale nepriateľom je samotná existencia inej možnosti, inej alternatívy. Cieľom nie je iba protivníka zhodiť a zosmiešniť, ale konečným zámerom je dokázať, že jeho postoje sú boľševické, a teda neslušné, nelegitímne, neprijateľné a paradigmaticky nevhodné.
