Leitmotívom tejto myšlienky v oblasti individuálnej automobilovej dopravy je, že mesto by nemalo byť zodpovedné za vytváranie a správu parkovacích miest. Áno, mesto by sa malo starať o priechodnosť komunikácií, ktoré má vo svojej správe. Áno, mesto by malo určiť, do ktorých ulíc bude vjazd povolený a do ktorých nie, prípadne kedy a za akých podmienok. Áno, mesto by malo jednorazovo (!) na základe optimalizácie šírky chodníkov vytvoriť sieť označených a udržovaných parkovacích boxov. To je však všetko.
Mesto by však – podľa môjho názoru - nemalo v nijakom prípade vstupovať do parkovacej politiky a nemalo by upravovať, či má na dané miesto väčší nárok ten, čo sa na danej ulici narodil, ten, čo tam býva rok alebo ten, čo tam býva desať rokov. Toto by nemala byť úloha mesta. Majitelia automobilov by si mali – v tejto koncepcii, ktorú nikomu nevnucujem - uvedomiť, že na parkovacie miesta nemajú právny ani žiaden iný nárok.
Mesto by nemalo vstupovať ani do tvorby nových parkovacích miest (okrem tých, ktoré vytvorí optimalizáciou šírky chodníkov). Vytváranie nových parkovacích miest by malo mesto plne prenechať na majiteľov nehnuteľností, investorov a developerov.
Zhrniem: na jazdu auta a už vôbec nie na parkovanie auta v meste nemá nikto žiaden väčší alebo menší nárok.
Úloha mesta je inde: vytvoriť civilizované podmienky pre dopravu, a to mimo dopravy individuálnej, s dôrazom na pešiu dopravu (chodníky), cyklistickú dopravu (cyklotrasy) a hromadnú dopravu (civilizovanú, funkčnú a fungujúcu koľajovú dopravu).
Tak, a teraz do mňa!
