Vtedy sa neviete dočkať toho, keď deti podrastú, tešíte sa na to, že ukončíte rekonštrukciu alebo na to, že dostaviate dom, a že vaše problémy skončia a vy si konečne vydýchnete. Že konečne budete mať pokoj. Vtedy si myslíte, že horšie už nebude. ALE BUDE. Práve vtedy, keď vaše „problémy“ skončia, tak sa skutočné problémy iba začnú. Jedného pekného dňa budete mať zrekonštruované, dostavané, a deti budú už akosi „na poriadku“. Neznamená to ešte, že sa budú vedieť uživiť (táto kríza príde neskôr), teraz stačí len to, že nastane akýsi stav pokoja, určitá stabilita s deťmi, napríklad, že už sú všetky aspoň na základnej škole. Rodina i partnerstvo v rámci rodiny fungujú na základe akéhosi mechanizmu, každý už vie „odkiaľ pokiaľ“, pozná svoje práva a povinnosti a vie čo si môže dovoliť, resp. čo mu partner bude tolerovať.
Práve vtedy, keď vaše „problémy“ skončia, tak sa skutočné problémy iba začnú.
A vtedy to iba začne. Budete mať zrazu priveľa voľného času. A jeden z vás, prípadne aj obaja, sa začnete nudiť. Všetko predsa funguje akosi „samo“, ale zároveň nie je žiadna vyhliadka na to, že by sa to mohlo zmeniť. Nastupujú stereotypy, a tie ubíjajú lásku. Motivácia sa vytratila, partnerský život zovšednel, sex stratil čaro, impulzy vychladli, iskry zhasli. Dostavujú sa pocity nenaplnenia, frustrácie, nudy, odcudzenia. A začnete „vymýšľať“.
Takže buďte radi, kým máte „problémy“ a buďte za ne vďační. A držte si tie „problémy“ tak dlho, ako sa len dá. Lebo keď skončia problémy, to sa PROBLÉMY iba začnú.