Informácia uvedená v perexe je zo stránky BID. V praxi je však situácia trošku komplikovanejšia a odlišuje sa medzi tým, kto príslušnú službu poskytuje. Porovnanie je na príklade cesty do Pezinka:
Slovak Lines, a.s.:
V prípade, ak má cestujúci zakúpenú električenku (predplatný cestovný lístok IDS BK na mestské zóny 100 + 101), tak pri nastupovaní do autobusu je potrebné vodičovi iba zahlásiť výstupnú zastávku, typ tarify (obyčajný, študentský, ŤZP a pod.) a platbu kartou. V žiadnom prípade nie je možné od vodiča žiadať platbu len od hranice mesta. Vodič sa nemôže prestaviť na inú zastávku, ako na ktorej aktuálne je. Tu podľa Slovak Lines vznikajú problémy pri komunikácii s vodičom. Po vyžiadaní cestovného lístka a po priložení električenky na nástupnej zastávke si vodič navolí výstupnú zastávku, ktorú mu cestujúci oznámil, typ tarify a zvolí tlačidlo „karta“ pre výdaj cestovného lístka z karty. Palubný počítač sám vyhodnotí to, či cestujúci má zakúpené zóny, a vodičovi zahlási ponuku doplatku cestovného lístka v hotovosti, čiže mu na obrazovku vypíše „Neplatná peňaženka, vydať lístok v hotovosti za xxx EUR?“. Vodič následne iba potvrdí klávesom vydanie cestovného lístka a cestujúci zaplatí sumu za úsek od poslednej zastávky v Bratislave na spoji (smerom na Pezinok je to väčšinou Bratislava, Vajnorský potok, ale pri zrýchlených spojoch to môže byť Bratislava, Rača Trávna) po požadovanú výstupnú zastávku (napr. Pezinok) v hotovosti.
Železnice SR:
Na tratiach ŽSR je možné električenku (predplatný cestovný lístok IDS BK na mestské zóny 100 + 101) využiť vo vlakoch ZSSK, a.s. (Železničná spoločnosť Slovensko) najviac do poslednej stanice príslušnej tarifnej zóny, v ktorej vlak zastavuje. V smere na Pezinok je to teda po zastávku Bratislava-Rača, ktorá je v rámci zóny 100 + 101 na danej trase považovaná za hraničný bod využívanej tarify, pričom je dôležité, aby vlak, ktorý chce cestujúci využiť, v tomto tarifnom bode zastavoval. Preto je potrebné overiť si informáciu o poslednej stanici, do ktorej cestujúcemu cestovný lístok platí, už pri zakupovaní cestovného lístka, pripadne pred nástupom do vlaku. Cestujúci musí teda sám vedieť, kde má jeho vlak poslednú zastávku v Bratislave (v zóne 100 + 101) a od nej si musí zakúpiť lístok do svojej cieľovej stanice. Sprievodca vo vlaku uzná cestujúcemu električenku (cestovný doklad IDS BK na mestské zóny 100 + 101) najviac do poslednej stanice príslušnej tarifnej zóny, v ktorej vlak zastavuje. Z tejto stanice až do cieľovej stanice si cestujúci musí zakúpiť cestovný lístok na vlak. Mimo Bratislavy sa cestujúci preukáže lístkom zakúpeným na železničnej stanici. Od zastávky Bratislava-Rača do Pezinka je preto potrebné zakúpiť si vlakový cestovný lístok. Vo vlakoch typu REX na danej trase je možné električenku s mestskými zónami 100 + 101 využiť len po tarifný bod Bratislava-Vinohrady, ktorý je poslednou zastávkou vlaku REX v rámci územia IDS BK zóny 100 + 101. Od tohto tarifného bodu je potrebné mať zakúpený vlakový cestovný lístok.
Z uvedených informácií vyplýva, že na tratiach ŽSR to funguje úplne opačne ako v autobusoch Slovak Lines. Postup ŽSR/ZSSK je úplne odlišný od postupu v autobusoch Slovak Lines, kde sa nesmie žiadať lístok z hraničnej zastávky. Vzhľadom na túto zásadnú nejednotnosť by bolo dobre, aby jednotliví dopravcovia (SL, ŽSR, ZSSK a aj BID) tento postup jasne zverejnili na svojich webových stránkach. Pomohlo by to celej cestujúcej verejnosti a vyriešilo mnoho nedorozumení.