S tým som počítal. Nepočítal som však s tým, že nie je jedno, či ide o český originál alebo o slovenský preklad. Pretože ak čítate slovenský preklad, môže to dopadnúť ako v Ekonómii dobra a zla.
Občasné chyby v preklade jednotlivých slov nevyrušovali pri čítaní až tak veľmi ako zlé slovesné väzby alebo otrocky poslovenčené frazeologizmy. Začali sme tými zle preloženými slovami, pokračovali sme nesprávnymi predložkovými väzbami, nasledovali nesprávne slovesné bezpredložkové väzby. Teraz to ukončíme práve tými strašidelne poslovenčenými českými ustálenými väzbami (frazeológiou).
Dělat/udělat tak podľa anglického vzoru „to do so“ sa už síce rabiátne udomácňuje nielen v češtine, ale aj v slovenčine, v kvalitnom preklade by však byť nemalo. Robiť/urobiť tak by malo znieť robiť/urobiť to alebo robiť/urobiť niečo (veľmi častá chyba).
Byla jim zima nie je po slovensky bola im zima, ale správne bolo im zima.
Být pouhým koordinátorem nie je dobre preložiť byť obyčajným koordinátorom, ale hádam lepšie byť len/iba koordinátorom.
Být s to něco udělat, dokázat a pod. nemôže byť v preklade byť v stave niečo urobiť, dokázať a pod., ale hádam iba byť schopný niečo urobiť, dokázať.
Dost možná nie je po slovensky dosť možno, ale správne (je) celkom možné.
Je/bylo potřeba nie je po slovensky je/bolo potreba, ale správne treba/bolo treba alebo je/bolo potrebné (veľmi častá chyba).
Je/bylo tomu tak nie je po slovensky správne je/bolo tomu tak, ale je/bolo to tak.
Je třeba sa správne neprekladá ako je treba, ale iba treba.
Leda tehdy nie je po slovensky iba vtedy, ale iba ak vtedy.
Má se za to je hotová katastrofa (ne)preložiť ako má sa za to. Správny preklad je predpokladá sa.
Má za to nie je po slovensky má za to, ale správne je presvedčený, myslí si, domnieva sa, nazdáva sa.
Nechat někoho být sa neprekladá nechať niekoho byť, ale správne nechať niekoho tak.
Nechat se slyšet je prekladateľské zverstvo (ne)preložiť ako nechať sa počuť, namiesto palety správnych možností vyhlásiť/povedať/oznámiť/ozvať sa.
Několik málo pasáží sa do slovenčiny neprekladá ako niekoľko málo pasáží, ale neveľa, zopár pasáží.
Nemít společného nic než tělo nie je po slovensky nemať spoločné nič než telo, ale správne nemať spoločné nič, iba telo.
Osud tomu ale chtěl nie je v slovenčine osud tomu ale chcel, ale iba osud to však tak chcel.
Řada civilizací nie je niekoľko civilizácií, ale správne veľa alebo mnoho civilizácií.
Stejně tak nie je po slovensky rovnako tak, ale takisto (veľmi častá chyba).
České tak (vzdálený/úspěšný) sa pred prídavnými menami neprekladá ukazovacím zámenom tak (vzdialený/úspešný), ale ukazovacím zámenom taký (vzdialený/úspešný) (veľmi častá chyba).
Preložiť vzít za své do slovenčiny ako vziať za svoje je prekladateľská zvrhlosť na druhú, správne je zaniknúť alebo skončiť.
Zejména pak nie je rozhodne najmä potom, ale správne najmä však. Všeobecne máloktoré české pak je skutočne obyčajné slovenské potom; české pak má v slovenčine mnoho iných významov, a to podľa kontextu (napríklad ďalej, tak, avšak, ale, no, teda, okrem toho, navyše, napokon).
Za účelem nie je správne po slovensky za účelom, ale s cieľom (veľmi častá chyba).
Dobre, aj prekladateľka odviedla kus práce. Vidno to najmä vtedy, ak priamo porovnáte pôvodný český text a slovenský preklad. Napriek tomu prakticky z celého textu trčí český originál ako slama z topánok, či už z voľby slov, zo stavby viet alebo z rytmu rozprávania.
Aby som nezabudol, samotná knižka je fajn. Už tak desať rokov mi je jasné, že modelári zredukovali ekonómiu na ekonometriu (a banku na matematický model). Sedláček túto myšlienku fundovane rozviedol a doplnil rozsiahlym odkazovým aparátom.
Ak to však chcete čítať, kúpte si knihu v jazyku originálu, rozhodne nie v slovenskom preklade. Haška ani Hrabala predsa nebudete čítať v slovenčine. Prečo by ste mali čítať v slovenčine Sedláčka, to vie iba vydavateľstvo.
Celkom na záver citát, ktorý tu musí odznieť: „... citované príklady svojou doslovistickou závislosťou od vyjadrovacích foriem jazyka pôvodniny predstavujú čosi ako palimpsest, kde pôvodná predloha spod otrockého prekladu tak zreteľne presvitá, že ju netreba mať materiálne k dispozícii. Je predsa tu, rovno pod prekladom, ktorý ju kopíruje, parazitujúc na jej lexike, gramatike aj ustálených väzbách a zvratoch.“ (Pavel Branko, Úklady jazyka, 2014)
Tomáš Sedláček: Ekonómia dobra a zla
Preklad do slovenčiny Jana Neupaeurová
Redakcia slovenského vydania Miloš Poštek
65. pole, Praha 2013
