reklama

Krasoreč v politike a médiách

Slovo floskula pochádza z antickej rétoriky, v ktorej boli floskuly veľmi obľúbeným nástrojom na zdobenie reči s cieľom urobiť reč príťažlivejšou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Floskulou sa väčšinou rozumie formálny slovný zvrat, výrok bez konkrétneho významu, prázdny obrat. V modernej politike a médiách prešla rétorika od umenia prejavu do umenia prikrášľovania, zatajovania a manipulácie. Floskuly vedome, systematicky a účelovo využíva politika pre účely propagandy a biznis pre účely reklamy. Nacvičené floskuly prikrášľujú nepríjemné skutočnosti aj prostredníctvom cynických eufemizmov, slúžia na obratné jazykové zašifrovanie bezočivosti a na zahmlenie vlastného názoru. Hoci sa floskuly používajú vedome, nevedome aj podvedome, ich účel je vždy rovnaký: zakryť prázdno. Floskula má tú výhodu, že umožňuje klamať, zavádzať a podvádzať, a zároveň to umožňuje robiť skryte, nenápadne, implicitne. Tak, že to takmer nevidno.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Politik žije svoj život medzi dvoma mlynskými kameňmi. Jeden kameň tvorí poznanie, že pravda môže viesť k porážke politika vo voľbách, preto politik volí radšej slová, ktoré pravdu skôr zahmlievajú a obchádzajú. Druhý kameň je, že politika je sústavným bojom o pozornosť voliča, preto je politik nútený okrem zaobaľovania pravdy prakticky stále preháňať a zveličovať. Politik žije v neustálom strachu, že príliš prosté či obyčajné argumenty na voličov nezaberú, že ho voliči nebudú počúvať.

Politik pritom vie, že aj negatívna publicita je lepšia ako žiadna. Že len ten, koho sú plné noviny (internet), televízie a rozhlasové stanice, iba ten politik si robí svoju robotu dobre a má šancu na úspech. Je totiž veľmi ťažké odlíšiť sa od masy iných politikov a práve jednou z mála možností je prítomnosť v médiách. To sú aj dôvody, prečo politici rozprávajú rýchlo a veľa, ale bez toho, aby niečo povedali. Argumenty politikov nie je čas v tej rýchlosti nieto pochopiť a zvážiť, ale ani zachytiť. Politici vzbudzujú v divákoch a poslucháčoch pochybnosti, zmätok, starosti, hnev, strach, stres a paniku a rýchlo smerujú k svojim riešeniam. Divákovi a poslucháčovi v tej záľahe rýchlych informácií nezostáva nič iné, iba veriť, že politici vedia, o čom hovoria, a že majú aj tie správne riešenia. Reč politikov sa nutne skladá z politických sloganov, úradníckeho slangu, pojmov z oblasti píár, floskúl a slovgličtiny. Polovica ich vyjadrení nemá žiadny význam, a druhá polovica má význam opačný. Ako ilustrácia citát jedného kandidáta v ostatných prezidentských voľbách:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„V parlamente sa tvorí skupina ľudí, o ktorých si myslím, že by mohli byť jadrom novej generácie politikov nositeľmi úsilia o morálnu a mentálnu obnovu slovenskej politiky. A v rámci tejto neformálnej skupiny sa bavíme aj o mojej prezidentskej kandidatúre. No nie ako o osobnom projekte, ale ako o nástroji tohto širšieho úsilia. Bol by som rád, keby rozhovory preukázali schopnosť novej generácie uzatvárať zmysluplné dohody, schopnosť spolupracovať a zároveň hrať na ihrisku, na ktorom sme schopní kopnúť si do lopty. Som pripravený kandidovať, ale nie za každú cenu a sólo. Práve a len v rámci spoločného úsilia o dlhodobú perspektívu. Ak by som sa rozhodol kandidovať, tak by som chcel vyhrať. Budem chcieť byť prezidentom Slovenskej republiky.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nezmysel za nezmyslom, jedna floskula strieda druhú, ale čo vlastne ten človek povedal? Že má v parlamente kamarátov a chce sa s nimi zviezť do prezidentského kresla? To je všetko? Toľko prázdnych slov pre vytvorenie umelého osobného imidžu, ktorým beztak na voličov nezapôsobil? Smutné.

Podobne to funguje v žurnalistike. Moderná žurnalistika udalosti nielen reflektuje, ale ich aj sama vytvára. Príjemca preto často nedokáže odlíšiť, čo je informácia a čo je iba eventualita, ktorá môže, ale nemusí nastať. Rozdiel medzi udalosťou a hrozbou udalosti sa v žurnalistike úplne zotrel. Informácií je také množstvo a sú podávané v takej rýchlosti, že nie je v silách ich príjemcu akúkoľvek z nich zaradiť do nejakého kontextu. V modernej žurnalistike sa kontext začal vytrácať, konzument informácií nedokáže informácie zatriediť a už vôbec nie chápať a vyhodnocovať. Bez pochopenia kontextu sa konzument informácií začína potom podobať na úbohého Mauglího paralyzovaného gúľaním očí hada Kaa. Valiace sa bezkontextové informácie vyvolávajú bezmocnosť, stres, strach a psychické poruchy. V tejto situácii aj ponuka chybného, nepravdivého a falošného kontextu založeného na floskulách (v tom lepšom prípade) a lžiach (v tom horšom), je lepšia, než depresia z absencie kontextu. Alebo ešte inak: zmyslom jazyka, ktorý rezignoval na pravdu, nie je komunikácia, ale kontrola, ovládanie a moc. Práve toto je situácia, z ktorej vyrastajú totality.

Pedro Oravec

Pedro Oravec

Bloger 
  • Počet článkov:  197
  •  | 
  • Páči sa:  22x

Zaujíma ma dianie v politike a udalosti na komunálnej úrovni (mesto, kraj). Cestovanie, turistika, bicyklovanie, čítanie, písanie sú činnosti, ktorými trávim voľný čas. Zoznam autorových rubrík:  JazykBratislavaVzťahyPolitika

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu