Prečo sú bratislavské ulice špinavé - paberky

Autor: Pedro Oravec | 16.2.2017 o 18:05 | (upravené 21.2.2017 o 11:37) Karma článku: 10,93 | Prečítané:  7831x

Ak sa budete brodiť špinou na nejakom bratislavskom chodníku, napríklad práve pred domom, v ktorom bývate, odpustite si nadávanie na magistrát alebo na mestskú časť. Čistiť chodník nie je ich povinnosť.

Na otázku položenú v titulku sme minule prišli k odpovedi, že podľa § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) za čistenie chodníkov zodpovedá vlastník, správca alebo užívateľ priľahlej nehnuteľnosti. A to za celý chodník, to znamená po celej dĺžke nehnuteľnosti a v celej šírke chodníka. Aj v prípade, že chodník je široký jeden meter, ale aj vtedy, ak je chodník široký dvanásť metrov. Vždy.

Druhým záverom bolo konštatovanie, že ak sa budete nabudúce brodiť špinou na nejakom bratislavskom chodníku, napríklad práve pred domom, v ktorom bývate, odpustite si nadávanie na magistrát alebo na mestskú časť. Čistiť chodník nie je ich povinnosť a nebudú to ani robiť. Bordel na bratislavských chodníkoch je maslo na ctenej hlave obyvateľov mesta.

Skúsme teraz na tému, či magistrát a mestské časti poriadok na chodníkoch preverujú, neporiadok riešia a vlastníka, správcu a užívateľa priľahlej nehnuteľnosti za neporiadok na chodníkoch (podľa svojich všeobecne záväzných nariadení (VZN) vydaných v súlade s cestným zákonom sankcionujú. A ak to nerobia, prečo to nerobia. 

Sankčný režim za nedodržanie zákonných povinností je uvedený priamo v príslušných VZN Bratislavy, napríklad VZN Starého mesta - číslo 6/2013 (§ 5) a VZN Ružinova - číslo 1/2003 (§ 9)

Spýtal som sa koncom roka 2016 mestských častí a magistrátu, ako sankcionovali nedodržiavanie VZN na Záhradníckej ulici a na Blumentálskej ulici. Odpovede boli nasledovné:

Záhradnícka ulica

Miestny úrad Ružinov: "Požadované informácie boli ... postúpené na Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy."

Magistrát: "Povinnosť čistiť chodníky podľa cestného zákona majú majitelia alebo správcovia priľahlých nehnuteľností. V tomto úseku sa nenachádzajú chodníky v správe hlavného mesta SR Bratislavy." "Keďže cestnému správnemu orgánu neboli doručené žiadne podnety na správne konanie voči právnickej alebo fyzickej osobe porušujúcej ustanovenia cestného zákona na Záhradníckej ulici, neboli riešené žiadne správne konania vo veci uloženia pokuty podľa tohto zákona."

Blumentálska ulica

Mestská časť Staré mesto: "Rozhodnutím starostu mestskej časti zo dňa 1.2.2010 bola obchodnej spoločnosti ... uložená pokuta vo výške 550 eur za porušenie § 2, 5 a 6 VZN Staré Mesto č 2/1998 o dodržiavaní čistoty a poriadku v mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ku ktorému došlo tým, že obchodná spoločnosť ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti nezabezpečila riadne a pravidelné čistenie chodníka priľahlého k nehnuteľnosti na rohu ulíc ..., čo bolo zistené asistentom verejného poriadku ... Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a keďže účastník konania dobrovoľne nezaplatil pokutu, mestská časť podala návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom ... V zmysle § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ... sa exekučné konanie zastavilo." (Pozn.: § 48 zákona o konkurze o.i. hovorí, že vyhlásením konkurzu sa exekučné konania zastavujú.)

Magistrát: Žiadne sankcie za neodstraňovanie závad v schodnosti chodníkov, ktoré vznikli znečistením, neboli uložené."

Z informácií vyplýva, že magistrát ani mestské časti prakticky neporiadok a špinu na chodníkoch vôbec neriešia. Zásadná otázka: Prečo to nerobia? Neviem. Impotencia, bezzubosť, alibizmus samosprávy? Neviem.

Aby bolo jasno: Nie, "nezasadol" som si na Blumentálsku a Záhradnícku. Obidve ulice sú mi v podstate ukradnuté a slúžia iba ako ilustrácia.

Ešte pár slov k diskusii. V diskusii k pôvodnému blogu diskutujúci MiroD upozornil na pomerne podrobnú analýzu tohto ustanovenia cestného zákona a súčasného stavu v Českej republike. Ak tomu dobre rozumiem, v ČR túto časť zákona vyhodnotili ako protiústavnú a v súčasnosti zákon neukladá priamo a výslovne vlastníkovi priľahlých nehnuteľností, aby zabezpečoval schodnosť chodníkov. Povinnosť vlastníka priľahlej nehnuteľnosti sa v ČR odvodzuje len nepriamo zo zodpovednosti za škodu.

Na Slovensku však zatiaľ nikto túto časť cestného zákona nezrušil a, pokiaľ viem, ani nespochybnil a nenapadol. Takže tu platí stará právna zásada, že aj zlý zákon je záväzný zákon, kým platí. 

V diskusii k pôvodnému článku diskutujúci thymolin uviedol pomerne vyčerpávajúco argumenty proti tomuto ustanoveniu cestného zákona. Súc nimi inšpirovaný, tu sú:

1. Podľa ústavy majetok zaväzuje. Iste, ale zaväzuje vlastníka. Majiteľom chodníkov nie sú (zvyčajne) vlastníci, správcovia a ani užívatelia priľahlých nehnuteľností. O svoj majetok by sa mali starať jeho vlastníci.

2. Môže ísť pri takto nariadenej práci o nelegálnu (čiernu), resp. nútenú prácu? Ako je to s pracovnou alebo obdobnou zmluvou, s odmenou za prácu, ako je to s poistkami, odvodmi, daňami v súvislosti s takouto (zákonom nariadenou) prácou?

3. Zákon núti čistiť chodník a odpratávať sneh počas celého dňa, ale ako má túto povinnosť splniť vlastník alebo užívateľ priľahlej nehnuteľnosti, ktorý je v zamestnaní alebo je invalid, prípadne inak hendikepovaný, alebo ktorý je na dovolenke, služobnej ceste a pod.?

4. Ako je to s takto nariadenou prácou a bezpečnosťou a ochranou zdravia na pracovisku? Aký je postup v prípade pracovného úrazu, odškodnenia, trvalých následkov práce, zodpovednosti za škodu?

5. Otázka, kto zabezpečuje pracovné pomôcky, resp. náradie (lopaty, posypový materiál, dovoz a uskladnenie materiálu...) používané pri takto zákonom prikázanej práci, a z akých finančných zdrojov sa majú tieto pomôcky hradiť?

... a dalo by sa pokračovať.

Ešte raz by som chcel zdôrazniť, že ani mne sa to ustanovenie cestného zákona nepáči. Zásadný problém je v tom, že ten zákon, žiaľ, v SR stále platí, a ešte horšie je to, že štát a miestna samospráva sa tvária, že ho akceptujú a postupujú podľa neho (napríklad v príslušných VZN obcí).

Zhrniem. Problém je podľa mňa asi v dvoch veciach:
1. Zákon, ktorý ukladá povinnosti občanom na cudzom majetku, je diskutabilný a zrejme protiústavný. To treba riešiť.
2. Ak už taký zákon platí a nikto ho za vyše 30 rokov v SR (zatiaľ) nezrušil, mal by sa dodržovať a samosprávy by mali o ňom občanov pravidelne informovať a plnenie zákona vyžadovať a v krajnom prípade vynucovať sankciami. Ak teda chceme mať na ulici poriadok.

Neviem to napísať miernejšie.

 

Aktualizácia dňa 21.2.2017:

V diskusii ma jeden z diskutujúcich upozornil, že vec riešil už aj ústavný súd SR a v máji 2016 návrh z procesných dôvodov zamietol. Rozhodnutie je dohľadateľné na stránke Ústavného súdu SR pod číslom 40/2015.
Takže sporné ustanovenie cestného zákona už aj na základe tohto (pomerne nového) rozhodnutia Ústavného súdu SR platí.

Citát z uznesenia ústavného súdu: "V danom prípade na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu boli prítomní desiati sudcovia. Za návrh malo hlasovať minimálne 7 sudcov, inak je potrebné považovať návrh za zamietnutý. Na tomto rokovaní pléna sudkyňa spravodajkyňa oboznámila prítomných s obsahom návrhu a s okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie pléna ústavného súdu. Pri hlasovaní o návrhu sudkyne spravodajkyne nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov. Vzhľadom na uvedené bol návrh podľa čl. 131 ods. 1 druhej a tretej vety ústavy a § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde zamietnutý z procesných dôvodov. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 18. mája 2016."
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Plavčan oznámil abdikáciu, z tlačovky opäť ušiel

Plavčan odstúpil z postu ministra deň po výzve Roberta Fica.

DOMOV

Tak to už nie, Béla, odkazuje Bugárovi Paška z SNS

Pašku hnevá, že ombudsmanka podporila Dúhový pochod.

DOMOV

Politológ Kusý: Danko je veľmi labilný človek

Politológ hodnotí Dankovo vystupovanie na verejnosti.


Už ste čítali?