Čo s tým? Čo s bezbrehým používaním anglických slov a fráz v slovenskom texte? Čo s novodobým slovensko-anglickým pidžinom? Nie, rozhodne nie je riešením francúzska cesta z roku 1994, keď Jacques Toubon, francúzsky minister kultúry, presadil v Národnom zhromaždení zákon, ktorým sa vo Francúzsku zakázalo používanie 3 500 bežných anglicizmov v reklame, v návodoch, v televízii, rozhlase a v úradnom styku. Ani Francúzom totiž zákon moc nepomohol.
Neostáva nič iné, ako triediť. Rozlišovať pekné, užitočné a možno i nutné importované slová a väzby od cudzokrajných nezmyslov, ktoré sa na nás rútia v obrovských množstvách. Učme sa po anglicky a potom oddeľujme angličtinu od slovenčiny a slovenčinu od angličtiny tak jasne a čisto, ako to robí každý dobrý spisovateľ, každý dobrý prekladateľ, ako to robí každé malé dieťa.
Nikdy nepouži nové slovo, ak nemá tieto tri vlastnosti: musí byť nevyhnutné, musí byť zrozumiteľné a musí byť ľubozvučné. (Voltaire)
Každý používateľ jazyka, aj používateľ slovenčiny, má tú silu a moc, aby formoval jazyk. Kým bude žiť posledný používateľ slovenčiny, bude žiť aj slovenčina. Kým budeme chcieť hovoriť po slovensky, kým všetci nekapitulujeme pred politickou, podnikateľskou a finančnou slovgličtinou, žurnalistickými primitívnosťami, marketingovými táraninami a reklamným bľabotom, náš jazyk bude žiť.
Nikomu (a ničomu) nerastú stromy do neba. Ani angličtine. Vplyv maďarčiny, nemčiny, ruštiny (a nezabudnime ani na trvalý vplyv češtiny) na slovenčinu len za ostatných čosi vyše sto rokov nám dáva nádej (či hrozí?), že nič na tomto svete nie je naveky. Možno sa súper dnes globalizovanej angličtiny niekde spolu so svojím povedzme mierne šikmookým alebo čiernokučeravým nositeľom už má čulo k svetu. Jediná istota v dnešnom svete je, že všetko bude inak.
Tak sa teda skúsme kriticky pozrieť na svoj politický, podnikateľský, finančný, bankový, marketingový a reklamný, ale aj vedecký, kultúrny či športový pidžin. Nie všetky slová a väzby musíme prebrať len preto, že znejú anglicky, ale treba ich triezvo ohmatať a preskúmať a potom prijať alebo odhodiť.
Používaj obyčajné slová a povedz neobyčajné veci. (Schopenhauer)
Aj keď je ilúziou myslieť si, že nejakými morálnymi a na rozume založenými apelmi sa dá niečo zmeniť, nebodaj vyhrať. Pravdepodobne aj tento pokus o (jazykový) rozum a cit nič na súčasnom slovgličtinovom ošiali nezmení a bude iba potvrdením pocitov a myšlienok tých, ktorí zmýšľajú podobne. Nič viac.
Dom jazyka patrí všetkým, ktorí v ňom bývajú. Neexistuje žiadny CEO, administrátor, a ani žiaden Language Facility Manager.
(Jan Melzer – Sören Sieg)
A na záver krátky pokus o kategorizáciu slovgličtiny:
Anglicizmy, ktoré slovenské slová úmyselne nahrádzajú, hoci to vôbec nie je potrebné, napr. asset backed securities, benchmark(ing), billing, brífing, brífovať, corporate identity, gender, hitnúť, human resources department, draft, farmár, hint, checklist, imidž, incentívy, info, koment, míting, mód, monitoring, monitorovať, negociácia, negociovať, outplacement, provider, report, service point, smart, stresový test, template, tender, tool, vylistovať, wording.
Anglicizmy, pre ktoré existuje zodpovedajúca náhrada, avšak táto nie je považovaná za dostatočne in a cool, napr. benefit, bilbord, celebrita, content, čeknúť, čekovať, čelendž, čelendžovať, čelendžnúť, deadline, destinácia, development/ing, developer, díler, event, feedback, feeling, fokusovať sa, free, frontman, happy, happyhour, highlight, home page, involvovaný, involvovať, kasting, katering, kreácia, kreatívny, kreovať, level, message, off/on-line, out, outfit, pas(s)núť, proaktívny, prodynamický, shop/šop, shopping center/mall, síví, sofistikovaný, timing, top, update, updatovať, workshop, zainvolvovať.
Anglicizmy, ktoré vypĺňajú domnelú alebo skutočnú významovú medzeru v slovenčine, a preto ich buď akceptujeme, alebo, čo by bolo lepšie, mohli by sme za ne hľadať primeranú náhradu, ekvivalent. Časté sú najmä vo finančníctve. Napr. after(párty), bad bank, brainstorming, branding, credit default swap, derivát, globalizácia, haircut, hedge fond, hedžing, hedžovať, just-in-time, modeling, mutualizácia, outsourcing, outsourcovať, prime-time, sekuritizácia, self-made, subprime (hypotéka), teambuilding.
Slová, ktoré sú síce cudzie, ale v slovenčine už majú svoj ustálený význam a ktorým sa nesprávne podsúva anglický význam, napr. administratíva nie vo význame správa, riadenie, ale v anglickom (americkom) význame vláda; adresovať nie vo význame poslať na adresu, ale v anglickom význame riešiť; autorita nie vo význame vážnosť, vplyv, ale v anglickom význame orgán, inštitúcia, úrad; definitívne nie vo význame úplne, celkom, ale v anglickom význame určite, rozhodne; kontrolovať nie vo význame dozerať, ale v anglickom význame ovládať, riadiť; mapovať nie vo význame zakresľovať na mape, ale v anglickom význame skúmať, zisťovať; misia nie vo význame poverenie, poslanie, ale v anglickom (americkom) význame (vojenská) úloha; naučiť sa nie vo význame osvojiť si vedomosti, ale v anglickom význame pochopiť; promovať nie vo význame udeľovať titul, ale v anglickom význame propagovať, robiť reklamu; rezolúcia nie vo význame uznesenie, vyhlásenie, ale v anglickom význame (podľa "newspeaku" Európskej únie) reštrukturalizácia; realizovať nie vo význame uskutočniť, ale v anglickom význame pochopiť, uvedomiť si; vízia nie vo význame prelud, ale v anglickom význame predstava.
Slovné spojenia, ktoré sú doslovistickými kalkami anglických idiómov, zdanlivo slovenské frazeologizmy, napr. urobiť tak namiesto urobiť to, (ne)robiť zmysel namiesto (ne)mať/(ne)dávať zmysel, maj pekný deň namiesto dovidenia, maj sa pekne, na konci dňa namiesto napokon/nakoniec, to nie je moja šálka čaju namiesto to nie je podľa môjho gusta a najmä nekonečné a nezničiteľné o tom.
Slová, ktoré sú anglicizmami iba zdanlivo. V angličtine sa v tejto forme nevyskytujú alebo majú iný význam, niekedy aj slová, ktoré sme si celkom sami vymysleli, pseudoangličtina, napr. city (vo význame stred mesta, centrum, nie v anglickom význame mesto), happy end, mobbing, smoking, twen, wellness.
